Strýko Juro - Spáč vo výšinách

Strýko Juro rád spí. Nie moc dlho. Ani moc hlasno. Či nedajbože luxusne... Strýko Juro totiž rád spí vo výšinách. Každú noc, len aby sa dostal do svojej postele, musí vyliezť po dlhočíznej lezeckej stene, ktorá vedie až k jeho posteli. Najprv sa poriadne popreťahuje, potom odloží všetky veci, čo ho ťažia, a nakoniec lezie. Chyt po chyte. Musí sa pri tom riadne sústrediť, dávať si pozor, a nepozerať sa dole, aby sa mu nezatočila hlava.

Strýko Juro - Snový Cestovateľ

Hej, poznáte strýka Jura? Že nie? Tak to Vám o ňom musím niečo povedať, pretože strýko Juro je strašne super. A vlastne, on ani nie je len tak nejaký obyčajný človek - on totižto dokáže veci, čo iní ľudia len tak nedokážu. Napríklad... Napríklad...

Dnes Vám poviem o tom, ako strýko Juro dokáže cestovať snami.

Navigator (short story) - Oh, Férea! Oh, Dóiteán!

Oh, Férea, Oh, Férea!

Tie pastviny široké v diaľ.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Ľad i voda, slnko mráz,

život i žiaľ.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Kopce, čo tiahnu sa výš.

V snehových čiapkach,

tých, čo sa ženú,

nečaká skrýš.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Čo si nám vzala,

to nevidíš.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Sľúb mi, že tie krivdy

nám napravíš.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Toho, čo milujem,

držíš mi večne.

Pomôcť šiel, nájsť zlomok šťastia,

no (na)vrátiť sa nesmie.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Zem, čo nechá nás

všetkých už samých.

Oh, Férea, Oh, Férea!

Bárka, čo bila sa o skaly,

zostane na nich.

---

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Oheň v očiach mojich detí.

Pomôž mi, ukáž mi,

jak vánok v sieti

dokáže nájsť cestu

v tej hustej spleti.

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Myšlienky, čo ženú nás vpred.

Pomôž mi, ukáž mi,

jak mravce v húfoch

dokážu pracovať,

pre ich celý svet.

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Vôňa zakvitnutých sadov.

Pomôž mi, ukáž mi,

jak suché korene

z trošičky vlahy

oživnú miazgou.

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Radosť, čo v ránach sa skrýva.

Pomôž mi, ukáž mi,

jak voda do mora,

kde domov svoj má,

sa rezko vlieva.

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Nádej čo trblieta sa večne,

Pomôž mi, ukáž mi...

---

Oh, Dóiteán, prosím ťa, snažím sa, no cestu nevidím. Pomôž mi nájsť cestu cez prekážky, čo osud mi nachystal. Bolia ma ruky, bolesť ich zužuje, čo denne pracujem. Snažím sa moc, no horšie a horšie, to všetko ide. Za to, čo získam, za takú prácu, ťažko sa postarám o svoje deti. Snažím sa, snažím, no je to nad moje sily. Od rána, do noci, robím v sade, oberám, strihám, no stále je to málo. Rada vidím tváričky mojich detí, keď prídem večer domov. No ťažko im hovorím...

Ťažko im hovorím, že na knižky a farbičky peniažky nemám.

Ťažko im hovorím, že z únavy a bolesti k zemi padám.

Ťažko im hovorím, že času pre ich príbehy už niet.

Ťažko im hovorím, že nie som silná zmeniť im svet.

Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!

Pomôž mi, ukáž mi...