Oh, Férea, Oh, Férea!
Tie pastviny široké v diaľ.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Ľad i voda, slnko mráz,
život i žiaľ.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Kopce, čo tiahnu sa výš.
V snehových čiapkach,
tých, čo sa ženú,
nečaká skrýš.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Čo si nám vzala,
to nevidíš.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Sľúb mi, že tie krivdy
nám napravíš.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Toho, čo milujem,
držíš mi večne.
Pomôcť šiel, nájsť zlomok šťastia,
no (na)vrátiť sa nesmie.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Zem, čo nechá nás
všetkých už samých.
Oh, Férea, Oh, Férea!
Bárka, čo bila sa o skaly,
zostane na nich.
---
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Oheň v očiach mojich detí.
Pomôž mi, ukáž mi,
jak vánok v sieti
dokáže nájsť cestu
v tej hustej spleti.
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Myšlienky, čo ženú nás vpred.
Pomôž mi, ukáž mi,
jak mravce v húfoch
dokážu pracovať,
pre ich celý svet.
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Vôňa zakvitnutých sadov.
Pomôž mi, ukáž mi,
jak suché korene
z trošičky vlahy
oživnú miazgou.
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Radosť, čo v ránach sa skrýva.
Pomôž mi, ukáž mi,
jak voda do mora,
kde domov svoj má,
sa rezko vlieva.
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Nádej čo trblieta sa večne,
Pomôž mi, ukáž mi...
---
Oh, Dóiteán, prosím ťa, snažím sa, no cestu nevidím. Pomôž mi nájsť cestu cez prekážky, čo osud mi nachystal. Bolia ma ruky, bolesť ich zužuje, čo denne pracujem. Snažím sa moc, no horšie a horšie, to všetko ide. Za to, čo získam, za takú prácu, ťažko sa postarám o svoje deti. Snažím sa, snažím, no je to nad moje sily. Od rána, do noci, robím v sade, oberám, strihám, no stále je to málo. Rada vidím tváričky mojich detí, keď prídem večer domov. No ťažko im hovorím...
Ťažko im hovorím, že na knižky a farbičky peniažky nemám.
Ťažko im hovorím, že z únavy a bolesti k zemi padám.
Ťažko im hovorím, že času pre ich príbehy už niet.
Ťažko im hovorím, že nie som silná zmeniť im svet.
Oh, Dóiteán, Oh, Dóiteán!
Pomôž mi, ukáž mi...
