Treo vystúpil z vlaku a hlboko sa nadýchol čerstvého horského vzduchu. Po troch týždňoch strávených na mori bol konečne doma – v malej dedinke učupenej pod horou. Na jej vrchnom konci, hneď vedľa lesa sa skrýval domček s ovocným sadom plným včeličiek. Treo nemyslel na nič iné, než na Moíru. Predstavoval si jej nádherný úsmev a smiech z radosti keď sa obaja konečne stretnú, ako moc ju vystíska a už nebude chcieť nikdy pustiť. Nedočkavo sa ponáhľal cez dedinku až k domčeku. Prešiel cez bránku až k domčeku, no dvere boli zamknuté. Vydal s teda naprieč ovocným sadom. Zatvoril oči a vychutnával pocit domova. Chodník cez sad poznal veľmi dobre, a tak sa nebál toho, že by niekde zakopol. Presne vedel kde je ktorý stromček, ako sa kľukatí chodník, a kde studnička. Narovnal ruku k zemi a končekmi prstov cítil steblá vysokej trávy, v ušiach mu spieval šum lesa a vôňa ovocných stromčekov mu vyrozprávala všetky spomienky, ktoré tu nazbieral.
Sunday, 19 June 2016
Navigator (short story) - Chapter II
Treo pracoval ako navigátor veľmi svedomite, a všetko to, čo ho v detstve naučil otec, mohol teraz zužitkovať pre svoju vlastnú rodinu. Počas svojich plavieb navštívil blízke i ďaleké kúty kráľovstva. Jeho cesty trvali väčšinou iba pár dní, no niekedy sa musel plaviť aj dva týždne, aby dosiahol vzdialené destinácie, kam jeho bárka prevážala rozličný tovar. Okrem navigovania pomáhal na lodi všade kde mohol. Počas jasných nocí Treo rád lehával na palube v sieti roztiahnutej medzi sťažňom a krajom lode. Otvoril sa mu tak výhľad na hviezdnaté nebo, a pozerajúc na tú nemennú mapu trblietajúcich bodiek zaspával s myšlienkou na domov. Nevedel prestať myslieť na malý domček na kraji dedinky pod horou, v ktorom žije jeho poklad – Moíra a v jej brušku bábätko.
„Majú sa tam dobre? Nič im nechýba? Sú v poriadku? Čo ak sa Moíra potkla, keď šla cez sad opatriť včeličky? Čo ak jej prišlo zle? Čo ak potrebuje pomoc?“
Treo sa bál, a každý večer mu dlho trvalo, kým pod ťarchou únavy zaspal. Pokoj mu aspoň trošičku dodávala myšlienka, že práve vďaka jeho práci na lodi sa Moíra a ich bábätko bude mať lepšie.
Navigator (short story) - Chapter I
Na kraji dedinky, hneď pod úpätím mohutnej hory, čupel domček v ktorom žili Treo a Moíra. Za ich domčekom bol sad plný ovocných stromov, a na jeho najvrchnejšom konci mali príbytky včeličky. Tie to nemali ďaleko za kvetinkami – na jar sa pásavali na kvetoch ovocných stromov v sade, a neskôr v lete im sladký nektár poskytovali bylinky rastúce v lese hneď za sadom. Do úľov sa vracali vždy s naplnenými košíkmi, a tak sa starali o svoje kráľovstvá najlepšie ako mohli. A za obrovskú pomoc mohli ďakovať Moíre, ktorá sa o tieto včielky pravidelne starala. Každé ráno, keď vstala z postele, prešla sa sadom pomedzi ovocné stromy, započúvala sa do šumenia lesa až prišla k včeličkám. Ak bola studená noc, otvorila včielkam na úľoch dvierka, ktoré pred nocou zatvorila, aby ich chránila pred mrazom. Následne skontrolovala, či sú všetky v poriadku, či včeličky netrápi choroba, alebo či majú dostatok nektáru. Vyčistila z úľov staré kusy plástov, ktoré včielkam zavadzali a za tú všetku pomoc sa jej včielky odvďačili kopou medu.
Navigator (short story) - Preface
It happened two years ago when I heard song "Navigator" by Her Name Is Calla for the first time, and it struck me with its amazing atmosphere. Right away, I started to imagine some nice stories fitting the song. I liked (and still like) it so much, that I developed a very short plot for the song, which later grew to rather bigger story, called Navigator. In fact, the plot is primarily based on two interesting songs - the first one is before-mentioned "Navigator" by Her Name Is Calla, and the second one is folk Scottish ballad "The Daemon Lover", especially its reincarnations by Madaket and HURT (both known as "The House Carpenter").
The story is aimed to touch sensitive aspects of our lives, from love through endurance to sacrifice. I mean it to be a story that I would read to my kids, therefore it is written in simpler language and with as linear plot as possible. The story does not explain things it is describing - it is up to the parent to provide explanations and answers for the questions the kids may have. There are mentioned topics about pregnancy, poverty, companies... None of those are explained, as I believe kids should ask and interact with parents. And those topics are nice opportunities for parents to have some talk with them about serious matter, while still in fictional universum, leveraging burden of kid's responsibility. Reading to kids should not be an one-way process. And with that in mind I am writing the story.
The story itself is written in Slovak language - I do not have courage to write anything serious outside of IT field in English. Sorry for that... and also I must note that I am in no way professional writer whatsoever and have almost zero experience in writing prosaic work. So please, be patient while reading the story, and if you have any critique, please tell me so I can make it better.
Thank you!
(Read further for preface)
(Read further for preface)
Friday, 3 June 2016
After-bike-crash sketches
After a bike crash I suffered a minor (*cough*) injuries, that for few days allowed me to use my left hand, but not the right one, which in turn meant that I was unable to do programming stuff but still can engage my left hand. So for one night I decided to try sketching as a part of rehabilitation.
![]() |
| Sketch off - a face from side, from imagination |
Subscribe to:
Comments (Atom)



